ZÁKON. z novembra o štátnej štatistike. Národná rada Slovenskej republiky zmlúv v oblasti štátnej štatistiky, ktorými je Slovenská republika viazaná
Table of contents
Zomrela 2. Od svojich 25 rokov pracoval vo zväze mládeže ako vedúci autodopravy.
Technika datovania
Pracoval tam až do odchodu na dôchodok. Žil so svojou matkou a bratmi Palom a Antonom v Rohožníku. Po smrti otca sa matka aj so synmi Štefanom a Antonom presťahovala do Plaveckého Mikuláša, kde žili s otčimom p. Po smrti matky ostal Štefan žiť s bratom Antonom a jeho rodinou.
Cez týždeň žil v Bratislave … a na víkend chodieval do Mikuláša.
Medzi jeho najväčšie záľuby patrili poľovačka a maľovanie obrazov. Maľoval krajinky, dedinky, poľovnícke motívy, kvety a rôzne iné témy. Zomrel Za poskytnutie obrazov ďakujeme Darinke Fazekašovej, informácie Otílii Malčekovej. Katarína Mrkvová. Vzhľadom na to, že výstava sa odkladá na neurčito, začala by som jednotlivých tvorcov postupne predstavovať. Bola by som rada, keby sme možno aj touto formou ešte niečo doplnili, alebo opravili pokiaľ Vás niečo napadne Septembra v Plaveckom Sv.
Pochádzal z robotníckej rodiny. Jeho otec odišiel za prácou do Ameriky, kde aj zomrel. Ján mal vtedy 3 roky. O rodinu sa musela starať matka sama. Boli chudobní. Už ako deväťročné dieť … a sa musel vedieť o seba postarať. Namiesto školy išiel slúžiť k huncokárom, kde pracoval za jedlo a šatstvo. Huncokári, žili v Malých Karpatoch a starali sa o les a hospodárstvo.
Boli v službách šľachtického rodu Pálffyovcov. A tak príroda bola jeho škola. Pásaval kravy, kone a pri tom pozoroval život v prírode a nadobúdal prvé zručnosti. Raz keď bolo po búrke z dlhej chvíle začal zbierať halúzky, popichal ich do zeme a z mokrej hliny vymodeloval srnku, začudovane na ňu pozerali okoloidúci, ale iba do prvého dažďa.
Príroda ktorá ho uchvátila a bola inšpiráciou pre jeho neskoršie diela. Ján ako 14 ročný začal pracovať na píle na stanici. Stal sa z neho samouk, ktorý mal šikovné a pracovité ruky. Neskôr pracoval v Čechách na Morave i na Slovensku pri melioračných prácach na stavbách domov, obkladal potoky, pokladal dlažby. Ján sa naučil maľovať v škole počas výpomoci svojej mame, ktorá robila v škole školníčku. Občas zašiel pomôcť s umývaním a popri tom si našiel chvíľu keď mohol maľovať na tabuľu, vtedy na stene visel obraz cisára Františka Jozefa, tak ho začal prekresľovať na tabuľu.
Ráno keď žiaci prišli do triedy zostali v pomykove a zavolali učiteľa, ktorý bol milo prekvapený, od mamy si vyslúžil pohlavok, ale od spolužiakov a učiteľov obdiv. Zdrojom jeho umeleckých výtvorov sa stala príroda, tak začali vznikať obrazy vyrezávané do dreva, postavy srniek, vešiakové steny, štíty pod parožie.
Vrcholný výtvor je Betlehem ktorý zdobí kaplnku sv. Floriána počas vianočného obdobia. Je to dielo hodné obdivu nielen pre veriacich ale aj pre ostatných obyvateľov obce. Ján Okruhlica zomrel Januára vo veku 83 rokov a pochovaný je na miestnom cintoríne.
Vrútky – Wikipédia
Veľmi ďakujem Aničke Romanovej a jej otcovi Jozefovi za spomínanie a za poskytnutie informácii a fotografického materiálu. Pani Báchorovej taktiež za poskytnutie informácií. Zdravím všetkých Mikulášanov, ale aj cezpoľných, ktorých s našou dedinkou niečo spája. Týmto príspevkom by som chcela podnietiť Vaše spomienky a podeliť sa s informáciami o našich amatérskych umelcoch, ktorí tvorili, nie kvôli peniazom, ale preto, že ich to bavilo a tým im to dodávalo vnútornú slobodu.
Tvorcovia boli rôzneho vzdelania a povolanie, niektorí sa inšpirovali tradíciami, iní vlastnou fantáziou. Ich diela sú originálne a inšpiratívne, rozhodne by sa na nich nemalo … zabudnúť. Počas rozhovorov s miestnymi obyvateľmi sa mi do povedomia dostalo zopár mien: Ján Okruhlica — rezbár, maliar Jozef Blaho — maliar Štefan Dobrovodský — maliar Peter Kočíšek - rezbár Veronika Zahradníková — maľovanie na keramiku Jana Krchňavá rod. Poláková - básne. Prikladám zopár diel, budem rada ak sa prípadne zmienite o ďalšom už nežijúcom umelcovi, alebo informáciou, prípadne prepošlete fotografiu tvorby, alebo čo uznáte za zmienku.
I-ChInG hIStOry
Jednotlivým tvorcom bude postupne venovaný celý príspevok, kde by sme opísali ich život a tvorbu. Ďakujem za informácie a nazretie do súkromia Aničke Okruhlicovej Romanovej a Darinke Fazekašovej rod. Ich poslaním bolo všestranne zachovávať a zveľaďovať lesy. Ich práca spočívala v ťažbe dreva, sadenia stromčekov, zvážania dreva a úprave lesných chodníkov, služby mali dedičný charakter.
Táto komunita horských ľudí k nám bola pozvaná v storočí na podnet rodu Pálffyovcov z ich územia, aby sa starali o…. LIPA Posvätné stromy sa vyskytujú vo všetkých kultúrach, ich spirituálny význam bol všade rovnaký, uctievali sa stromy, ktoré boli ľuďom prospešné a súčasne výnimočné. Slovania si za svoj strom zvolili LIPU, aj keď je to zvláštne, pretože symbolom celej strednej Európy bol DUB od čias Keltov, Germánov až po prvých Slovanov. Bol to opäť symbol proti snahám o podrobenie slovanských národov. V pohanských časoch bola lipa zasvätená bohyni lásky, čo sa v kresťanstve dalo do sp … ojitosti s Pannou Máriou.
Na lipy sa často vešal jej obrázky a prosby, tieto tak mali oveľa väčšiu silu.
Lipa sa sadila pri domoch, aby odháňala zlých duchov a zbavovala ľudí chmúrnych myšlienok. Takisto sa vetvičky dávali na čelnú stenu domu, medzi okná, vo viere, že ochránia dom a úrodu pred zlými silami. Lipové drevo sa považovalo za posvätné, keďže sa z neho vyrábali oltáre a sochy svätých, kolísky aj lyžičky. Viera v ochranu pred prírodnými živlami tiež hrala úlohu, do lipy by údajne nemal udrieť blesk.
Vysádzali sa pri prameňoch, studničkách a iných posvätných miestach. Lipa tiež ako pamätný strom, ktorý pripomínal rôzne príležitosti a udalosti. Jedna z dôležitých vecí, ktoré ovplyvnila úctu je jej dlhovekosť, vďaka ktorej slúžila tiež ako orientačný bod. V Bojniciach podľa legendy Matúš Čák Trenčiansky posadil lipu v r. Ide o najstaršiu lipu na našom území. Hraničný kameň troch panstiev Plaveckého, Korlátskeho a Ostrokamenského , sa nachádza vo vojenskom priestore, je zaznačený aj na mape z Jedná sa tehlovú stavbu, omietnutú, v tvare trojuholníka, stavba je novšieho datovania, ale tabuľky s nápisom sú pôvodné.
V stredoveku hranicu tvorili prírodné útvary pohoria, rieky, výrazné stromy a pod. Prirodzene hranica bola len pomyselná a často prichádzalo k vzájomným sporom stínanie dreva, nároky na zem, lov zveri. V č … ase nákazy boli hranice uzavreté a strážené vojakmi, aby sa zamedzilo šíreniu nákazy. V bežnom živote bolo treba dávať pozor najmä na ľudí pochybnej povesti — tulákov a zločincov. Výraznejšie vyznačenie v teréne sa začalo uplatňovať v novoveku. Kráľovná Mária Terézia , chcela hraničným sporom predchádzať , preto sa snažila o presné určenie, zmapovanie a vyznačenie jednotlivých hraníc.
Nariadila umiestniť hraničné znaky, medzníky. Na vymeranie hraníc boli vymenovaní geometri — zememerači. V začiatkoch boli hraničné stĺpy drevené, vyhotovené z tvrdého dreva, najčastejšie dubového, mali dĺžku 2 siahy 3,8m. Vrchná časť dreveného stĺpa mala tvar štvorhranu a hore bola zaoblená. Spodná časť zakopaná v zemi bola len olúpaná z dôvodu dlhšej trvanlivosti bolo drevo vypálené.
Neskôr boli tieto stĺpy nahradené kamennými, ktoré boli trvácnejšie. Pravidelne bola vykonávaná revízia o stave, umiestnení a počte. Pre istejšie podchytenie hranice sa využívali aj stromy vŕby, jasene , boli označené znakom kríža a v prípade spadnutia, alebo zničenia kameňa bude miesto hranice uchované. Za tip ďakujem Patrikovi Sýkorovi, doplnenie informácií a preklad Palovi Vrablecovi dejiny Záhoria , zdroj info.
k téme: Mária Zacharová Západná hranica južného Záhoria za panovania Márie Terézie a za blúdenie v pieskoch Peťovi Mrkvovi :- Katarína Mrkvová.
NEOgnetic s.r.o.
Nachádza sa vo vojenskom priestore, kúsok od rieky Rudavy, na hranici s Plaveckým Petrom. Kedysi obývaná časť je teraz podmáčaná nespútaným tokom Rudavy, rašelinové bochníky tráv zdobia vodnú hladinu, iba v okolí bývalých stavieb je pevnejšie podložie. Napriek tomu, že som tento objekt navštívila viackrát a pýtala sa ľudí naokolo, spomienok je málo susedka si pamätá ako cestou na púť do Šaštína sa tam vždy zastavovali, … dobrá nálada tam nikdy nechýbala a veľmi sa tam vždy tešila.
Rástli tam výborné ovocné stromy. Domčeky boli ohradené pletivom, stálo ich tam asi päť, v jednom z nich bola aj sušiareň šišiek. Či boli všetky obývané trvalo, nevedela.
Väčšina z nich bola malinká, iba na krátkodobé bývanie.