5+ najlepších tipov na výlet v Partizánskom. Kliknite a naplánujte - kam na výlet Partizánske ešte dnes. Atrakcie Partizánske - najväčší výber
Table of contents
Eneolit - prechodné obdobie medzi neolitom a dobou bronzovou, približne od roku do roku pred n. Charakter roľníckych osád trvá. Hromadné nálezy medených nástrojov a kotúčov medenej suroviny z konca eneolitickej doby sú vzácne. V tomto období bolo osídlené návršie Pivovar. Obchodovalo sa s meďou, medenými výrobkami, ulitami stredomorských mäkkýšov z juhovýchodu, jantárom od Baltu, pruhovaným rohovcom z Poľska a serpentínovou horninou na výrobu hladených nástrojov zo Sliezska.
Obchodné tradície vplývali na vtedajšie roľnícke osady u nás a vytvárali predpoklady pre vznik novej hospodárskej a spoločenskej sústavy v období od roku do roku pred n. Pod vplyvom juhovýchodnej a stredodunajskej kultúry vzniká zo starších domácich kultúr lužická kultúra. V severnejších a hornatejších územiach Slovenska objavuje sa ľud lužických popolnicových polí, ktorý niektorí bádatelia považujú za najstarších Slovanov.
Lužický ľud pomerne rýchlo obsadil nesúvislé územia severozápadného Slovenska, severnej Moravy a severných Čiech. Na okraji osídleného územia sú lužické obranné hradiská a vo vnútrozemí hradiská s administratívno-hospodárskym významom. Dedenie funkcie moci i majetku náčelníka súviselo so vzrastom súkromného bohatstva. Sídliská lužického ľudu boli doteraz zistené na ľavom brehu potoka Vyčoma na Baštíne, na Pivovare a pod ľavým krídlom renesančného kaštieľa.
Lužickú keramiku predstavujú zásobnice, archaicky zdobené urny, polguľovité misky s vnútornou jemne žliabkovanou výzdobou a profilované črpáky. Ploché pohrebiská s mohylkami, obloženými kameňmi, s amforkami, dvojkónickými nádobami a hrncami s ohorelými ľudskými kosťami, s ohňom poškodenými bronzovými súčasťami odevu a ojedinelými zbraňami dosiaľ v Bošanoch neboli nájdené. Obdobie medzi dobou bronzovou a železnou je dobou vzniku historických národov Keltov, Germánov, Skýtov, Etruskov a Grékov. Rovnocenne a súčasne s bronzom sa používa železo.
Nájdené poškodené šperky, zbrane a nástroje, ktoré tvorili časť majetku remeselníka, svedčia o riskantnosti podnikania v neistých pomeroch. Chudobu vzrastajúceho obyvateľstva, osídľujúceho u nás neobývané sídliská starších roľníckych kultúr, dokazujú hnedočierne keramické črepy, štiepané zvieracie kosti a nedostatok kovových predmetov. Hallštatské hradiská boli nájdené na vrchu Tábor v Krnči, na Kostríne a na Šiancach v Klátovej Novej Vsi. Keltská expanzia na juhozápadnom Slovensku trvala takmer sto rokov a siahala údolím rieky Nitry až po Bošany.
Pôvodné hallštattské obyvateľstvo vytlačili Kelti do hôr. Druhé storočie pred n. je obdobím vzniku a vývoja keltských oppíd - prvých miest na Slovensku. Kelti boli šíriteľmi kultúrneho a technického pokroku antickej civilizácie a prvý civilizovaný národ v Európe. Kelti používali nádoby jednoduchého jednotného tvaru, jemne spracované na rýchle rotujúcom kruhu, lovili zver a ryby, pestovali obilniny a strukoviny, konope a ľan, cesnak a cibuľu.
Chovali kone, hovädzí dobytok, ošípané, kozy, sliepky a husi. storočí pred n.
prenikol do Čiech keltský kmeň Bojov. Údolia Váhu, Nitry, Hrona a Ipľa obsadili v 3. o niečo neskôr Kotínovia. Kelti vyrábali šperky, kováčske, kolárske, poľnohospodárske nástroje, hrnčiarske a sklenené výrobky. Keltské sídliská a pohrebiská boli nájdené na juh od Bošian skoro v každej obci - je ich známych vyše sto. prešli Kelti od kostrového pochovávania k žiarovému. V keltských hroboch bolo nájdených väčší počet nádob so zvyškami pohrebnej hostiny a osobný majetok. Primitívny otrokársky pomer dokazujú ojedinelé prepychové hroby nadriadenej vládnúcej vrstvy obklopené hrobmi bohatých príslušníkov a skupinami chudobných hrobov.
V mužských hroboch tvoril osobný majetok pochovaného železný opasok, meč, kopia, štít a súčiastky odevu nákrčník a spony. V ženských hroboch náhrdelníky, retiazky, spony, korálky, prstene, opasky, bronzové a ojedinele strieborné, lignitové, sklenené i zlaté náramky na zápästí i na predlaktí a nánožné kruhy. V chotári Bošian boli nájdené doteraz laténske keramické črepy nádob jednoduchého jednotného tvaru, jemne spracované na rýchle rotujúcom kruhu, na sídliskách Babica, Hučadlo, Lúžok a pri Železnom moste. V poslednom desaťročí pred n. prechádzali povodím rieky Nitry zo severu a severozápadu prvé germánske družiny.
Dočasne sa usadili na rovinách juhozápadného Slovenska i v chotári Bošian a napádali najsevernejšiu hranicu Rímskej ríše. Rímska ríša bola vyše rokov bezprostredným susedom obce a časť juhozápadného Slovenska bola priamo jej súčasťou. Rímsko-barbarské sídliská s domácou hrubostennou keramikou, zdobenou vlnovkou alebo vtláčaným kolkom, a železné nožíky z obdobia rímskeho impéria na strednom Dunaji, sú známe z Bošian pri kostole, pri renesančnom kaštieli, pri Železnom moste, v Pavlíkovej tehelni a na Zadných zhonoch.
Od konca 4. do začiatku 6. storočia bolo územie Bošian vystavené plieneniu prechádzajúcich Hunov pod vedením Attilu, Gótov, Longobardov, Gepidov, Alanov, Herulov, Rugiov a Skýtov. Bola to nešťastná doba sťahovania národov.
Kaštieľ Čereňany
Sídliskové nálezy z doby sťahovania národov sú známe len z Výčap-Opatoviec a Ludaníc a známe sú aj prevažne vykradnuté hroby z Kšinnej. Pôvod a príchod našich predkov na územie Slovenska je nejasný, lebo o dejinách predveľkomoravského moravsko-slovienskeho obdobia sa nám zachovali iba veľmi lakonické správy.
Archeológovia každý rok objavujú ďalšie a ďalšie slovanské sídliská a pohrebiská, ktoré jednoznačné potvrdzujú, že oblasť Ponitria bola súvisle osídlená Slovanmi. O tom svedčia aj archeologické nálezy z výkopov v Koželužniach a z malých a rozptýlených slovanských sídlisk na terasách Nitry a Vyčomy. Doteraz boli objavené slovanské sídliská z 9.
Bošany - História - Okres Partizánske -
storočia na Garbiarskej ulici, na Turčekových zhonoch a v starej vlečke pri prvej záhrade. Kostrové pohrebiská z storočia boli objavené na ulici Juraja Fándlyho a v závode Koželužne pred starým skladom surových koží. Stredoveké sídliská boli objavené na Kalových poliach, medzi mlynom a renesančným kaštieľom v Malých Bošanoch, Turčekových zhonoch a vo vlečke za domom Štefana Borovského.
Strediskové pohrebiská boli objavené pri farskom kostole, pri "Colnici" a v záhrade Dubnických v Malých Bošanoch. Bošany a ich najbližšie okolie patria k starej sídelnej oblasti Nitrianska, ktorá vykazuje neprerušenú kontinuitu osídlenia od čias Veľkej Moravy. Prvé listinné zmienky na tomto území spravidla nikdy neznamenajú rok založenia danej lokality, ale iba prvé písomné podchytenie už dávno existujúceho sídliska. Tak je to i v prípade Bošian, Práznoviec a Krnče, ktoré sa prvý raz spomínajú v listine Luccia III.
z roku Zo znenia listiny sa dozvedáme, že ostrihomský arcibiskup Mikuláš pôsobil v rokoch - sa rozhodol vrátiť desiatky z týchto dedín nitrianskej kapitule, ktorej ich odňal jeho predchodca Lukáš pôsobil v rokoch - Z uvedeného je jasné, že existenciu Bošian, Práznoviec a Krnče možno celkom bez rozpakov posunúť už do polovice Nemenej dôležitý je i fakt, že už v tomto období predstavovali tieto lokality vyvinuté sídliská, ktoré mohli svojimi desiatkami zlepšiť príjmy nitrianskej kapituly.
Rovnako najbližšie okolie Bošian sa môže preukázať veľmi starým osídlením. Dominantou tejto časti Ponitria je starobylý Sádok pôvodne Čížik so svojím románskym kostolom.
Umiestnenie architektúry v objekte hradiska a pohrebisko s masívnymi náhrobnými kameňmi dovoľujú predpokladať jeho existenciu už v Sádok bol sídlom kráľovských hradných jobagiónov vojakov , ktorí za užívanie menších výmer poľností do dvoch popluží museli slúžiť v kráľovskom vojsku. Písomné pramene nás o týchto jobagiónoch informujú až koncom a začiatkom storočia, keď už svoje majetky strácali a pôvodne veľký chotár Sádku sa zmenšoval do súčasnej podoby.
Východne od Sádku sa nachádza Klátová Nová Ves. Dnešný názov obce by mohol viesť k domnienke, že v tomto prípade ide o mladšiu lokalitu, ktorá vznikla niekedy v polovici Prvý raz sa spomína ako Nová Ves Vyfolu v roku nepriamo a v roku , keď ju získali Diviackovci. V listine z roku sa však zachovala zmienka, podľa ktorej bol starý názov dediny Hrdovič.
- online zoznamka central Krupina Slovensko.
- lesbické zoznamky Liptovský Mikuláš Slovensko;
- Topografia paleolitických a mezolitických lokalít na Slovensku!
- Hotel Sorea Jan Šverma, Demänovská Dolina - Recenzie.
- ázijské zoznamka v Prievidza Slovensko.
V prípade Klátovej Novej Vsi ide teda iba o dočasné prerušenie kontinuity osídlenia. Ďalším susedom Bošian z východnej strany sú Turčianky. Prvý raz sa spomínajú v roku v susedstve majetkov klížskeho opátstva. Zo strany Bošian a Nedanoviec tu mali svoje dvorce hradní jobagióni, ktorí v roku a definitívne v roku darovali svoje majetky klížskemu kláštoru Opátske Turčianky. Severným susedom Bošian boli Nedanovce - dedičný majetok šľachtickej rodiny z Krásna, ktorá sa spomína už v roku Táto rodina vlastnila Nedanovce nepretržite až do rokov Po vymretí krasňanskej vetvy pripadla dedina ako odúmrť kráľovi.
Ľudovít I. ich v roku daroval predkovi šľachticov z Oponíc Tomášovi Rufusovi zo Stráží. V tomto období sa už rozlišujú dvoje Nedanovce - Malé a Veľké.
Bošany - História
Bošiansky chotár vo svojej severnej časti prechádzal na pravý breh rieky Nitry, kde susedil s Chynoranmi. Chynorany boli tiež už v polovici storočia šľachtickým majetkom. Dozvedáme sa to z listiny Bela IV. z roku , podľa ktorej odobral za náhradu Chynorany ich dovtedajším majiteľom a daroval ich kráľovskému taverníkovi Matúšovi z rodu Čákovcov. Západnú hranicu Bošian uzatvárajú chotáre Chlebian a Krušoviec, majetky starej šľachty Krušovských a Lipovníckych.
Pre ubytovateľov
Na juhu susedil bošiansky chotár s drobnými hradskými a jobagiónskymi majetkami, ktoré sa rozkladali na oboch brehoch riečky Vyčomy Hučadla. Bošany boli dedičným majetkom starého šľachtického rodu Diviackovcov. Zo zachovaných písomných prameňov sa nedozvedáme, kedy ich tento rod získal. V polovici storočia pred rokom ich Diviackovci vlastnili prinajmenej už v druhej generácií, o čom svedčí rozdelenie Bošian na tri majetkové diely medzi bratov Folkmara, Budimíra a Akura.
Budimír nemal žiadnych potomkov, preto svoj majetkový podiel v Bošanoch spolu s dvomi nevoľníkmi Trčom Torcha a Hrbáčom Horbas odkázal svojej žene ako venné. Budimírova žena darovala tento majetok spolu s oráčinami, lúkami a hájmi kostolu P. Márie vo Vyšehradnom. Po jej smrti Budimír odkázal celý svoj majetok - jednu tretinu zo zeme Pravno neskoršie Solka a majetok v Bošanoch novozaloženému premonštrátskemu kláštoru v Turci. Folkmarovým synom Bánovi a Kozmovi sa rozhodnutie ich strýka nevidelo a po jeho smrti sa obrátili na kráľa, aby prenechal spomínaný majetkový podiel im.
Kráľ Belo IV. vyhovel ich žiadosti a rozhodol, že po patričnom odškodnení turčianskeho kláštora bude patriť Budimírov majetkový podiel v Bošanoch Bánovi a Kozmovi.